Niekoľko dôvodov prečo dať prednosť práve zábleskovým svetlám pred systémovým bleskom, alebo lacnejšími trvalými žiarivkovými svetlami Daylight ...

Systémový blesk Canon Speedlite 430

Nevýhody systémového blesku pri použití v štúdiu:

- Dlhá doba znovunabitia
- Nutnosť častej výmeny batérií
- Malý výkon
- Nedostatočná difúzia
- Obmedzená škála príslušenstva
- Malá odolnosť
- Úplná absencia pilotného svetla!

 

 

Môžeme to zhrnúť asi takto: pri vyššom výkone (porovnateľnom so slabším zábleskovým svetlom), sa doba znovunabitia predlžuje a navyše väčšinou chýba poriadna signalizácia (iná ako malá led dióda na tele blesku).

Systémový blesk so softboxom

To vedie k tomu, že ak nemáme blesk nasadený priamo na fotoaparáte a fotíme rýchlo za sebou, strácame prehľad, či sa už blesk dobil a časť fotografií je tak podexponovaná.


Ďalší problém je, že keď sme "v najlepšom" blesk neblysne vôbec a musíme bežať vymeniť batérie (modelku potom už do rovnakej pózy väčšinou nedostaneme). Pokiaľ sa snažíme o lepšiu difúziu a nasvietenie, napr celej postavy, sme obmedzení určitým clonovým číslom, nad ktoré už nie sme schopní zacloniť.


Tým, že výboj blesku je vďaka konštrukčným vlastnostiam pomerne výrazne fokusovaný (oproti reflektorom, dáždnikom a softboxom u zábleskových svetiel), tak sa ani pri použití najlepšie konštruovaných soxtboxov pre systémový blesk, nedá dosiahnuť tak dokonalá difúzia, ako u klasického štúdiového blesku so softboxom. Stred bude vždy o dosť intenzívnejšií oproti okrajom.
Ďalej je potrebné si uvedomiť, že štúdiový záblesk vydrží aj pomerne drsné zaobchádzanie v podmienkach profesionálneho fotoateliéru, vydrží nejaký ten náraz, (popr. štúdiový blesk väčšinou "prežije", keď niekto v zápale fotenia zvalí statív so svetlom a softboxom, atď ...). Naopak, systémový blesk to väčšinou neprežije bez úhony.
Ešte viac by pri záťažovej skúške trpela vnútorná konštrukcia systémového blesku, ktorá nemôže byť na prevádzku vo fotoštúdiu dimenzovaná. Neprítomnosť pilotnej žiarovky potom vedie k tomu, že nikdy vopred neviete, ako bude výsledná fotografia vyzerať ... tým pádom vás môžu veľmi nepríjemne prekvapiť napríklad tiene v tvári modelky ... Na záver teda môžeme len konštatovať, že zo systémového blesku sa nikdy plnohodnotný štúdiový blesk urobiť nedá.

 

 

 

Trvalé svetlá Daylight versus štúdiové blesky

Trvalé žiarivkové svetlo Daylight

Svetlá daylight sú ideálne v prípade, že potrebujeme napríklad fotografovať výrobky menších rozmerov pre potreby e-shopu a podobne. U produktov je veľká výhoda v tom, že môžeme používať statív a nie sme teda obmedzeni expozičným časom. Ideálna zostava na fotenie produktov je napríklad táto: PhotonEurope ET 2x350Ws.

Trvalé denné svetlo je určite možné využiť aj pri figurálnej a portrétnej fotografii, najmä ak milujete mäkké svetlo. Jediný problém je vo výkone žiariviek s denným svetlom. Na portrét je možné použiť napríklad dve tieto pätice pre celkom 8 ks žiariviek s denným svetlom (bežný výkon 150 W). Dostaneme sa teda na na celkový výkon 1200 W, čo pre potreby portrétu stačí, ale celá postava pri zachovaní rozumnej hodnoty ISO (100-200), sa vyfotografovať kvalitne nedá. Ak by sme výkon zvyšovali úmerne potrebám figurálnej fotografie, bolo by to už v podstate drahšie, než nákup štúdiového zábleskového svetla.
Daylight sú vhodné aj pre natáčanie videa.

 

 

Nebojte sa štúdiových bleskov !

Kruhová výbojka a v strede
pilotná žiarovka

Pomerne často sa stretávame aj s tým, že fotografi, ktorí nemajú so štúdiovými bleskami skúsenosť, radšej volia nevhodné zdroje trvalého svetla len preto, že majú strach že nevidia, ako vlastne bude výsledná fotografia vyzerať. Táto obava je ale úplne neodôvodnená.

Každé zábleskové svetlo má tzv pilotnú žiarovku. Táto žiarovka má obvykle dva režimy použítia (ak ju nenecháme vypnutú). Sú to proporčný režim a 100% režim. Ak používame viac ako jedno zábleskové svetlo súčasne, je určite najlepšie použiť proporčný režim. Keď to zjednodušíme, tak funkcia proporčný režim znamemená, že "spriahneme" ovládanie výkonu záblesku s ovládaním výkonu pilotnej žiarovky. Keď teda pridávame, alebo uberáme výkon záblesku, svieti pilotná žiarovka silnejšie, alebo slabšie v rovnakom pomere, ako je nastavený záblesk.

Na modeli teda vidíme dominantné (silnejšie) tiene od svetla, ktoré má nastavený vyšší výkon a úmerne potlačené tiene od svetla (svetiel) s nastaveným nižším výkonom. Vidíme tiene teda presne tak, ako budú vyzerať na výslednej fotografii.

 

 

Teda úplne rovnako, ako keby bol model nasvietený trvalým zdrojom svetla. Nemusíme teda mať obavu, že sa zábleskovým svetlom by sme nevedeli zaobchádzať. 100% režim sa používa v prípadoch, že je okolo napr. silný zdroj slnečného svetla (vonku, alebo od okna) a slabý tieň v proporčnom režime by bol zle viditeľný. Alebo keď potrebujeme viac svetla pre zaostrenie, či chceme z nejakého dôvodu fotografovať len na svetlo pilotnej žiarovky. Svetlo pilotnej žiarovky je oproti vlastnému záblesku tak slabé, že ho záblesk "prebije", v podstate "vygumuje", takže farebnú teplotu fotografie svetlo pilotnej žiarovky neovplyvní.

 

Na obrázku je fotografia zábleskového svetla vyššej triedy Photon Millennia NEW ECD. V strednej časti sa nachádza plynulý ovládač sily záblesku v rozsahu 1 / 32 - 1 / 1 - plný výkon. Nad ním je digitálny display uľahčujúci orientáciu a vpravo tlačidlá pre aktiváciu fotobunky, nastavenie režimu pilotnej žiarovky a spôsobu regulácie. V spodnej časti je vidieť komfortnú polohovaciu páku pre jednoduché nastavenie a zafixovanie uhla záblesku aj pri použití najväčších softboxov.